K týmto riadkom ma inšpirovala moja sesternica. To dievča som mala vždy veľmi rada. Hovorím najmä o našich detských rokoch, kedy sme spolu trávili každú voľnú chvíľku a hlavne celé letné prázdniny. Roky plynuli, my sme rástli, nejakú dobu sme sa nevideli a potom opäť stretli. Dohodli sme si stretko na káve v meste. Prišla som trochu skôr, sedela a čakala. Zrazu ku môjmu stolíku prišla slečna na vysočizných podpätkoch, v mini, ale naozaj mini, sukni, obrovským výstrihom a neprehliadnuteľným mejkapom. Prisámbohu, nespoznala som ju. Bola to samozrejme moja sesternica. Ja som si ju ale pamätala inak. Bola vždy veľmi pekná, štíhla, elegantná, no toto bolo príliš.Bábika s hnedými vlasmi.jpg
Po takej hodinke som začala byť unavená. Moja sesternica, ktorá vždy túžila vyštudovať vysokú školu a byť lekárkou, mi rozprávala o módnych trendoch, prekladala to tipmi na najlepší mejkap a sem tam spomenula nejakého zámožného staršieho pána, ktorý ju pozval tam a onam. Bola som v šoku. Keď sme sa rozišli, tak som uvažovala nad tým celým. Uvedomila som si, že vo svojom okolí, mám vlastne dosť veľa takýchto slečien. To ma priviedlo k ďalšej myšlienke. Bábiky barbie nahádzané na kope.jpgPrečo z inteligentných, milých a pekných dievčat, vyrastú takéto… indivíduá? Je to naozaj preto, že bábiky Barbie predstavujú symbol krásy a dievčatá chcú vyzerať presne takto? Je to preto, že sme my ženy, naozaj podceňované a vnímané ako „iba“ ženy? Alebo je problém niekde inde? Nikdy som nebola zástanca feministiek. Skôr by som povedala, že ich nemusím. Chlap je chlap a žena, žena. Každý máme svoje úlohy a podľa mňa je to normálne. Žena nemá ísť bojovať do vojny a muž nemá rodiť deti. Príroda to tak zriadila a hotovo. Aj napriek tomu si myslím, že by sa nad sebou mali dievčatá trošku zamyslieť. Krása je nepochybne plusom. Otvorí vám veľa dverí a možností, no nemala by byť všetkým, čo máte svetu ponúknuť.

Komentáře nejsou povoleny.